Škoda Fabia I.

Počujte, ľudia z dedín, miest,
príbeh čo nesie starý plech.
Predáva sa stroj na každý test,
Škoda Fabia - legenda, nie smiech.

Rok dvetisíc jeden ju svetu dal,
keď svet bol mladší, benzín lacnejší.
Štyridsaťštyri kilowattov v nej hral,
päťstupňový manuál - čistý, statočný, presnejší.

Nemá centrál, nemá klímu,
okná točíš vlastnou rukou.
Žiadne čipy, žiadnu zimu
nerozkážeš tlačidlovou mukou.

Keď chceš luxus, choď si inde,
tu je pravda, plech a česť.
Táto Fabia ťa vždy privedie
tam, kam treba niečo niesť.

Nebola búraná, to nech sa vie,
žiadna skrytá rana z boja.
Sto sedemdesiatjeden tisíc kilometrov má,
no stále pevne stojí voja.

Veľkú časť života garáž ju kryla,
pred dažďom, vetrom, zlým svetom.
Na servis pravidelne chodila,
nie len keď už tieklo všetkým smerom.

Motoricky v poriadku, funkčne tiež,
štartuje, ide, brzdí, svieti.
Nie je to Bentley, to už vieš,
ale odvezie ľudí, boxy, kvety, deti.

Má vady krásy, vek ich dal,
kozmetika času, nič viac.
Na fotkách všetko zdokumentované,
tie čo AI nezničila na http://link.021.sk/fabia nájdeš.

Letné aj zimné gumy k tomu,
obe sady pekne na diskoch.
Nech neplačeš pri prvom snehu
a nehľadáš záchranu po bazároch.

Strešný nosič, strešný box,
aj to k nej dostaneš v cene.
Na dovolenku, svadbu, zemiaky, Dakar,
na všetko, čo človek vymyslieť vie v hlave zmätene.

Raz vie byť papamobil,
raz na červenom koberci hviezda.
Raz rolba cez hokejový štadión,
raz traktor, čo pole brázda.

Na kufor sliepky, na strechu slamu,
za seba pluh aj Airbus v sne.
Kto má fantáziu, ten chápe drámu:
toto nie je auto, to je nástroj dňa.

Za tisíc eur ju púšťam ďalej,
nech nový pán jej dáva smer.
Okolie Bratislavy - tam ju nájdeš,
kde končí asfalt, začína charakter.

Tak príď sa pozrieť, rytier ciest,
na Fabii stojí stará sláva.
Nie je nová, no vie niesť
všetko, čo život človeku dáva.